Samozrejme vždy v inej verzii. Pamätáte sa na tú hru v škole, ktorú sme hrávali? Prvému niečo pošepkala pani učiteľka, dotyčný to pošepkal spolužiakovi, ten ďalšiemu a takto to šlo až na koniec triedy. Aký bol výsledok? Vždy svetový na pobavenie všetkých! Presne takto to funguje aj v živote a obzvlášť v uzavretých kolektívoch a priestoroch. Neverte všetkému, čo počujete.

Na lodi zažijete nekonečnú srandu, party, skvelých kolegov a hostí, tak isto sa udejú aj negatívne vecí, nezhody, hádky, ako v každom kolektíve. Prirodzene sa vytvára „vodca“ i „čierna ovca“ spoločnosti. Nikdy nemôžete vedieť, kto to bude. My ľudia máme šialenú tendenciu nájsť vždy obeť a potom to už ide samo, davová psychóza a správame sa ako ovce bez rozmyslu.

Viete ako sa hovorí, že mlyny melú pomaly ale isto, na lodi je to rýchlejšie a nie je to vetrom ani vodou. Malý priestor, veľa ľudí, PONORKA! Personál žije v jednej časti lode, kde má aj jedáleň a maličkú palubu, kde spomínaná jedáleň je jedinou spoločenskou miestnosťou okrem koridoru. Vaše súkromie je v malej kabínke, kde je posteľ, stolík, skriňa, sprcha a spolubývajúci.

Ak ste človek zo sklonom ohovárať, na lodi sa vám to veru nevyplatí, vráti sa vám to ako bumerang a hlavne to všetci vedia o 5 minút. Ak vyslovíte klamstvo alebo malú lož, čudovali by ste sa aké má skrátené nohy, ak vôbec nejaké na lodi má. Najviac sa darí „neutrálom“, radšej nič nepočujú, nevidia. Dokonalým príkladom sú v tejto pozícií noční recepční. Či to už robia pre svoje vlastné dobro, alebo z iných dôvodov, sú to čierne skrinky. A to nie len preto, že s nimi chodievajú každú hodinu po lodi pre bezpečnosť, ale rovnako dobre držia tajomstvá. Kto sa vrátil neskoro na loď, kto sám a kto nie :-), koho niesli, kto netrafil na kabínu a kto skákal na loď nad ránom už mimo mostík, lebo loď odchádzala. Všetky tieto veci si nočný udrží v sebe, alebo informácie posúva nadriadeným.

Lipšicove „tri krát a dosť!“ platí aj na lodi, ibaže loď ponúka 3 „warningy“ takzvané napomenutia. Môžte zhrešiť zaspaním, ale nie s pasažierom či pasažierkou, to by vám tak ľahko neprešlo. Hráte podľa pravidiel, zhrešíte, máte šancu na nápravu, ak nejde o hrubé porušenie disciplíny.

foto: Linda Hnatová

A v tom to zrkadlo človeka spočíva, múdry človek sa poučí aj z chýb druhých a vie ako sa správať aby prežil, no hlupák sa bohužiaľ ani na tých svojich chybách nepoučí. Našťastie štatisticky sa väčšina posádky drží niekde v strede, teda poučili sa z vlastných chýb, prijali výzvu a zvládli to. Zotrvali na lodi prvú sezónu a potom to už ide samo, stereotyp, povýšenia v pozícií, na plate. Zvyknete si, že vám kuchyňa navarí, houskeeping vyperie, zvyknete si na život na lodi. Možno si niekedy spomeniete na plač prvých dvoch týždňov, zasmejete sa na tým všetkým v minulosti a potom ste už inventárom tej ktorej lode. Niekto je už pokojným „námorníkom“ a učí teraz iných ako sa pozerať do toho rýchleho lodného zrkadla a byť spokojným.

Život na lodi nie je ľahký, mení a formuje človeka, snáď v tom odraze zrkadla vidíte seba -ČLOVEKA s pravými hodnotami!